Navigácia

Obsah

Nízke Tatry

Nízke Tatry - rastlinstvo

Nízke Tatry - flóraRastlinstvo je oveľa pestrejšie v záp. časti, ako vo východnej. Súvisí to predovšetkým s geologickým podkladom, ale aj s výškovou zonálnosťou a určitou regionálnou členitosťou. Do istej miery je rastlinstvo odlišné na severnej, chladnejšiej, a na južnej, teplejšej strane. Rastlinstvo podľa geologického podkladu členíme na nevápenné, tj. kyslý podklad (žula, rula, kremenec, pieskovce), alebo vápenné, tj. bazický podklad (vápence, dolomity) a zvláštnu skupinu tvorí rastlinstvo na kyslom podklade melafýrovom a na podklade neutrálnom, tj. vodou silne vymývanom. Podľa výškové zonálnosti je rastlinstvo usporiadané do vegetačných pásem (zón): podhorské, podlesné, submontánne pásmo; lesné, montánne pásmo 500-1550m na južnej a 400-1450m na severnej strane pohoria (jeho horná hranica klesá od východu na západ); kosodrevinové, subalpínske pásmo medzi 1550-1800, resp. 1450-1760m; najvyššie hôlne, alpínske pásmo siahajúce až na najvyššie štíty a hrebene. Rastlinstvo predstavuje v Nízkych Tatrách súbor svojráznych spoločenstiev Západných Karpát. Vyznačuje sa výskytom početných endemických druhov Karpát (len v západnej časti pohoria rastú napr. soldanelka karpatská, kostrava tatranská a pestrá, ostrevka tatranská, kropenáč alpínsky, lomikameň karpatský, klinček lesklý, stračia nôžka tatranská, zubačka žľaznatá, len na žule pod Ďumbierom žerušničník nebadaný), ale aj značným zastúpením vysoNízke Tatry - flórakohorských (alpínskych) druhov. Do východnej časti pohoria nezasahujú napr.: plavúnik alpínsky, nevädzovka alpínska, veronika bezlistá, kríčkovitá i alpínska, ľaľujka neskorá, silenka bezbyľová, prvosienka najmenšia, kuklica plazivá, kôprovníček bezobalový, bartsia alpínska, horec ľadový, štiavnik dvojbliznový, lomikameň jastrabníkolistý, protistojnolistý i pižmový, pochybok mliečny i nízky, dryádka osemlístková. Väčšie zastúpenie teplomilných druhov nachádzame vo východnej časti pohoria.  Najväčšiu časť NT pokrývajú lesy, vo východnej časti prevažne smrekové a v západnej najmä zmiešané. Kosodrevina vystupuje až do nadm. výšky okolo 1800 mnm #1. Nízke Tatry sú najlesnatejším pohorím na Slovensku. Brehy potokov sprevádzajú charakteristické zárasty deväťsilov, miestami s pakostom hnedavočerveným, škardou močiarnou, túžobníkom brestovým i prilbicou tuhou, na širších alúviách tiež vysokobylinné spoločenstvá s pichliačom potočným i zelinovým, v ktorých rastie i žltohlav najvyšší (tj. európsky). Z drevín sa uplatňujú jelša lepkavá i sivá, menej smrek, častejšie vŕby.

Vysvetlivky

  1.  Súvislé porasty sú pod Ďumbierom, Chopkom, na Krakovej, Ráztockej, Ondrejskej holi, pod Veľkou Chochuľou, na Veľkom a Malom Gápli, Pálenici, Lajštrochu, Salatíne, Homôlce, Veľkej Vápenici, Orlovej, Kráľovej a Prednej holi.