Podnebie

Nízke Tatry

Nízke Tatry - podnebie

Nízke Tatry majú kontinentálnu klímu, ale bez jej krajných extrémov, vo vyšných oblastiach má vysokohorský charakter, je chladná a má hojnosť zrážok. Priemerná teplota na hlavnom hrebeni je okolo 0 °C#1 Podnebie je pomerne suché, suchšie ako Vysoké Tatry, ročné množstvo zrážok činí 85-100 cm. S nadmorskou výškou zrážok pribúda. Východná časť je suchšia ako západná. Severozápadná časť je najvlhkejšia, južná strana je v lete suchšia ako severná. Najviac zrážok je na hrebeni, okolo 1400 mm.
 

Tabuľka A — Priemerná teplota vzduchu v °C (1901-1950)

Tabuľka B — Priemerný úhrn zrážok v mm (1901-1950)

Sneh padá často už koncom augusta, ale ten väčšinou rýchlo zmizne. Trvalý sneh začne padať zvyčajne až koncom septembra a sype sa často až do mája. V severných dolinách udržuje sa až do konca mája a v kotlinách neraz až hlboko do leta ba aj celý rok (v záveroch dolín pod Ďumbierom, najmä Štiavnička a Ludárova dolina). Sneh v kotlinách pretrváva okolo 70 dní,#2 v horách podstatne dlhšie (Magurka 140 dní), na hrebeni a severne exponovaných záveroch dolín i nad 200 dní#3.
 

Tabuľka C — Priemerná výška snehovej prikrývky v cm (1901-1950)

Ľadovce Nízkych Tatier boli alebo len kotlové v samých záveroch dolín alebo údolné, ktoré však nikdy nevystúpili z dolín. Najsilnejšie zaľadnený bol úsek pohoria Chabenec — Ďumbier. S Ďumbiera samého splývalo na jeho severnej strane niekoľko splazov, a to v bočných údoliach doliny Štiavnice, Ludrovej a Bystrej. Ďalšie ľadovce sa spúšťali z Krupovej hole Širokej, Chopka, Derešov, Poľany, Bôru a Chabenca. Vo východnej časti boli tri kotlové a dva údolné severné ľadovce v oblasti Orlová — Kráľova hoľa, malý ľadovček na východnom svahu Veľkého boku. Na južnej strane pohoria boli ľadovce v Lomnistej, Vajskovskej a Bystrej doline pod najvyššími štítmi pohoria. Najdlhšie ľadovce mali dĺžku 5 km#6. V dôsledku malého zaľadnenia chýbajú Nízkym Tatrám plesá. Je tu len morénové Vrbické pleso a štyri malé plieska: Lukové, Krčahovo, Ludrové a Otupnianske, ktoré väčšinou cez leto vysychajú.

V zime i v lete prevládajú najmä západné vetry, na jar a v jeseni prevažne južné a juhozápadné. Chopok je najveternejším miestom na Slovensku.

Vysvetlivky

1.  Liptovská kotlina +5 až +6 °C
2.  Ružomberok — 68 dní, L. Mikuláš — 77 dní, Brezno — 81 dní
3.  Na Chopku bežne nad 190 dní (od novembra do polovice mája).
4.  Rokom sa rozumejú iba tie dni, keď je snehová prikrývka väčšia ako 1 cm.
5.  Najviac snehu je na hrebeňoch N. Tatier v apríli, napr. na Chopku priemerne 160 cm, (1994-2001).
6.  Vo Vysokých Tatrách 14 km