Navigácia
Obsah
Nízke Tatry
Nízke Tatry - podnebie
Nízke Tatry majú kontinentálnu klímu, ale bez jej krajných extrémov, vo vyšných oblastiach má vysokohorský charakter, je chladná a má hojnosť zrážok. Priemerná teplota na hlavnom hrebeni je okolo 0 °C#1 Podnebie je pomerne suché, suchšie ako Vysoké Tatry, ročné množstvo zrážok činí 85-100 cm. S nadmorskou výškou zrážok pribúda. Východná časť je suchšia ako západná. Severozápadná časť je najvlhkejšia, južná strana je v lete suchšia ako severná. Najviac zrážok je na hrebeni, okolo 1400 mm.
Tabuľka A — Priemerná teplota vzduchu v °C (1901-1950)
| Miesto | Január | Júl | Rok |
| B. Bystrica | -4,2 | 18,7 | 8,0 |
| Brezno | -6,0 | 16,8 | 6,3 |
| Pohorelá | -6,1 | 15,8 | 5,6 |
| Telgárt | -6,2 | 14,9 | 4,7 |
| Staré Hory | -4,4 | 17,2 | 6,6 |
| Motyčky | -5,2 | 15,7 | 5,7 |
| chata M.R.Š | -7,1 | 9,1 | 0,8 |
Tabuľka B — Priemerný úhrn zrážok v mm (1901-1950)
| Miesto | Január | Júl | Rok |
| B. Bystrica | 60 | 75 | 853 |
| Brezno | 44 | 83 | 727 |
| Pohorelá | 43 | 94 | 815 |
| Telgárt | 45 | 100 | 877 |
| Staré Hory | 69 | 94 | 1048 |
| Motyčky | 67 | 106 | 1085 |
| chata M.R.Š | 78 | 147 | 1328 |
Sneh padá často už koncom augusta, ale ten väčšinou rýchlo zmizne. Trvalý sneh začne padať zvyčajne až koncom septembra a sype sa často až do mája. V severných dolinách udržuje sa až do konca mája a v kotlinách neraz až hlboko do leta ba aj celý rok (v záveroch dolín pod Ďumbierom, najmä Štiavnička a Ludárova dolina). Sneh v kotlinách pretrváva okolo 70 dní,#2 v horách podstatne dlhšie (Magurka 140 dní), na hrebeni a severne exponovaných záveroch dolín i nad 200 dní#3.
Tabuľka C — Priemerná výška snehovej prikrývky v cm (1901-1950)
| Miesto | Január | Marec | Rok#4 |
| Brezno | 19 | 17 | 18 |
| Čertovica | 42 | 52 | 43 |
| Chopok#5 | 77 | 142 | 90 |
Ľadovce Nízkych Tatier boli alebo len kotlové v samých záveroch dolín alebo údolné, ktoré však nikdy nevystúpili z dolín. Najsilnejšie zaľadnený bol úsek pohoria Chabenec — Ďumbier. S Ďumbiera samého splývalo na jeho severnej strane niekoľko splazov, a to v bočných údoliach doliny Štiavnice, Ludrovej a Bystrej. Ďalšie ľadovce sa spúšťali z Krupovej hole Širokej, Chopka, Derešov, Poľany, Bôru a Chabenca. Vo východnej časti boli tri kotlové a dva údolné severné ľadovce v oblasti Orlová — Kráľova hoľa, malý ľadovček na východnom svahu Veľkého boku. Na južnej strane pohoria boli ľadovce v Lomnistej, Vajskovskej a Bystrej doline pod najvyššími štítmi pohoria. Najdlhšie ľadovce mali dĺžku 5 km#6. V dôsledku malého zaľadnenia chýbajú Nízkym Tatrám plesá. Je tu len morénové Vrbické pleso a štyri malé plieska: Lukové, Krčahovo, Ludrové a Otupnianske, ktoré väčšinou cez leto vysychajú.
V zime i v lete prevládajú najmä západné vetry, na jar a v jeseni prevažne južné a juhozápadné. Chopok je najveternejším miestom na Slovensku.
Vysvetlivky
- Liptovská kotlina +5 až +6 °C
- Ružomberok — 68 dní, L. Mikuláš — 77 dní, Brezno — 81 dní
- Na Chopku bežne nad 190 dní (od novembra do polovice mája).
- Rokom sa rozumejú iba tie dni, keď je snehová prikrývka väčšia ako 1 cm.
- Najviac snehu je na hrebeňoch N. Tatier v apríli, napr. na Chopku priemerne 160 cm, (1994-2001).
- Vo Vysokých Tatrách 14 km
