Pohorie sa delí na západnú a východnú časť, hranicu tvoria potoky Boca, Štiavnica a cesta Mýto pod Ďumbierom — Brezno/Halny. Najvyššie štíty Nízkych Tatier, ktoré presahujú 2000 metrov sú v skupine Ďumbiera v západnej časti pohoria. Hlavný hrebeň sa snižuje v sedlách, najnižším sedlom celého pohoria je sedlo Popová (1055,0 mnm) vo východnej časti. Sedlo Čertovica je najvyšším autom prístupné sedlo na Slovensku (1232,7 mnm). Nízke Tatry sú značne členité. Hlavný hrebeň vysiela na juh i na sever celý rad bočných rázsoch, z ktorých niektoré sa ešte ďalej rozvetvujú. Južné výbežky najmä vo východnej časti sú kratšie ako severné. Najvyššou bočnou rázsochou celých NT je južná Skalka (1980,1 mnm). Najvyššou severnou rázsochou sú Zákľuky (1914,5 mnm) v masíve Bôru. Južné doliny majú väčší spád, lebo sú kratšie a údolie Hrona leží nižšie ako údolie Váhu.

• Pozri tiež najvyššie vrcholy a sedlá Nízkych Tatier v pdf.

Podnebie

Nízke Tatry majú kontinentálnu klímu, ale bez jej krajných extrémov, vo vyšných oblastiach má vysokohorský charakter, je chladná a má hojnosť zrážok. Priemerná teplota na hlavnom hrebeni je okolo 0 °C#1 Podnebie je pomerne suché, suchšie ako Vysoké Tatry, ročné množstvo zrážok činí 85-100 cm. S nadmorskou výškou zrážok pribúda. Východná časť je suchšia ako západná. Severozápadná časť je najvlhkejšia, južná strana je v lete suchšia ako severná. Najviac zrážok je na hrebeni, okolo 1400 mm.

Tabuľka A — Priemerná teplota vzduchu v °C (1901-1950)

Tabuľka B — Priemerný úhrn zrážok v mm (1901-1950)

Sneh padá často už koncom augusta, ale ten väčšinou rýchlo zmizne. Trvalý sneh začne padať zvyčajne až koncom septembra a sype sa často až do mája. V severných dolinách udržuje sa až do konca mája a v kotlinách neraz až hlboko do leta ba aj celý rok (v záveroch dolín pod Ďumbierom, najmä Štiavnička a Ludárova dolina). Sneh v kotlinách pretrváva okolo 70 dní,#2 v horách podstatne dlhšie (Magurka 140 dní), na hrebeni a severne exponovaných záveroch dolín i nad 200 dní#3.

Tabuľka C — Priemerná výška snehovej prikrývky v cm (1901-1950)

Ľadovce Nízkych Tatier boli alebo len kotlové v samých záveroch dolín alebo údolné, ktoré však nikdy nevystúpili z dolín. Najsilnejšie zaľadnený bol úsek pohoria Chabenec — Ďumbier. S Ďumbiera samého splývalo na jeho severnej strane niekoľko splazov, a to v bočných údoliach doliny Štiavnice, Ludrovej a Bystrej. Ďalšie ľadovce sa spúšťali z Krupovej hole Širokej, Chopka, Derešov, Poľany, Bôru a Chabenca. Vo východnej časti boli tri kotlové a dva údolné severné ľadovce v oblasti Orlová — Kráľova hoľa, malý ľadovček na východnom svahu Veľkého boku. Na južnej strane pohoria boli ľadovce v Lomnistej, Vajskovskej a Bystrej doline pod najvyššími štítmi pohoria. Najdlhšie ľadovce mali dĺžku 5 km#6. V dôsledku malého zaľadnenia chýbajú Nízkym Tatrám plesá. Je tu len morénové Vrbické pleso a štyri malé plieska: Lukové, Krčahovo, Ludrové a Otupnianske, ktoré väčšinou cez leto vysychajú.

V zime i v lete prevládajú najmä západné vetry, na jar a v jeseni prevažne južné a juhozápadné. Chopok je najveternejším miestom na Slovensku.

Vysvetlivky

1.  Liptovská kotlina +5 až +6 °C
2.  Ružomberok — 68 dní, L. Mikuláš — 77 dní, Brezno — 81 dní
3.  Na Chopku bežne nad 190 dní (od novembra do polovice mája).
4.  Rokom sa rozumejú iba tie dni, keď je snehová prikrývka väčšia ako 1 cm.
5.  Najviac snehu je na hrebeňoch N. Tatier v apríli, napr. na Chopku priemerne 160 cm, (1994-2001).
6.  Vo Vysokých Tatrách 14 km