Pohorie sa delí na západnú a východnú časť, hranicu tvoria potoky Boca, Štiavnica a cesta Mýto pod Ďumbierom — Brezno/Halny. Najvyššie štíty Nízkych Tatier, ktoré presahujú 2000 metrov sú v skupine Ďumbiera v západnej časti pohoria. Hlavný hrebeň sa snižuje v sedlách, najnižším sedlom celého pohoria je sedlo Popová (1055,0 mnm) vo východnej časti. Sedlo Čertovica je najvyšším autom prístupné sedlo na Slovensku (1232,7 mnm). Nízke Tatry sú značne členité. Hlavný hrebeň vysiela na juh i na sever celý rad bočných rázsoch, z ktorých niektoré sa ešte ďalej rozvetvujú. Južné výbežky najmä vo východnej časti sú kratšie ako severné. Najvyššou bočnou rázsochou celých NT je južná Skalka (1980,1 mnm). Najvyššou severnou rázsochou sú Zákľuky (1914,5 mnm) v masíve Bôru. Južné doliny majú väčší spád, lebo sú kratšie a údolie Hrona leží nižšie ako údolie Váhu.

• Pozri tiež najvyššie vrcholy a sedlá Nízkych Tatier v pdf.

Vodopis

Všetka voda Nízkych Tatier steká do Čierneho mora prostredníctvom Hrona na juhu, Váhu na severu a Hornádu a Hnilca na východe. Ústredný chrbát NT predstavuje významné rozvodie medzi Váhom a Hronom. Váh, ktorý vzniká pri Kráľovej Lehote sútokom Čierneho a Bieleho, má pri Lipt. Hrádku priemerný ročný prietok 9,21 m3/s, pri Lipt. Mikuláši 21 m3/s. Prítoky zo severu sú o mnoho menej vodnatejšie ako južné (z Níz. Tatier). Prietok Hrona v Brezne je len 8,05 m3/s, v Medzibrode už 20,8 m3/s a Banskej Bystrici 27,9 m3/s. Prítoky z juhu (zo Sl. rudohoria) sú o mnoho menej vodnatejšie ako severné (z Níz. Tatier).

Vodopády sú v pohorí zriedkavé (Vajskovská dolina, Brankov — Kurucká skala, dolina Torysa, Šustiačka, Machnaté, Vyšný Chmelinec, Hnilecké — Martalúzka/Tri studne a pár menších bez turistického významu - Špatný jarok, Trojička, Vyšné Šulkovo, Mlynná, ... atď.).

Na území NT sa nachádza najviac minerálnych vôd a prameňov na Slovensku. Korytnické sa využívajú aj na liečebné účely.