Živočíšstvo

Medveď hnedý — Ursus Arctos

Na to, aby prostredie chalupy, chaty či turistického strediska bolo bezpečné pred návštevami medveďov, stačí odstrániť z okolia budovy zvyšky potravy, odpadky, ako i obaly od potravín, ktoré medvede priťahujú. Takýmto spôsobom ochránite seba i svoju rodinu, ale rovnako aj medveďov od zbytočných stresov z neočakávaných prekvapujúcich stretnutí, ktoré končia často privolaním poľovníkov a zbytočným odstrelom medveďa. Degradáciou prírodného prostredia ubúdajú zdroje medvedej obživy. Logicky je hladný a s pribúdajúcou inváziou zberačov lesných plodov je hladný stále viac. Zákaz zberu nerešpektuje nikto a na medvede sťažností stále pribúda. Expanzívny rozvoj civilizácie mu ponecháva stále menej miesta pre pokojný život. Medvede ostanú v našich lesoch len vtedy, keď ľudia pochopia, že voľne žijúce zvieratá tiež majú právo na život, pre ktorý potrebujú prostredie — domovinu a potravu!!!

Jediným nepriateľom medveďov je človek!!!

Vývoj, rozdelenie, rozšírenie a tvar tela

Medvede vývojovo veľmi úzko súvisia so psami. Sú to vlastne ich mladší príbuzní, a keby sme chceli preháňať, mohli by sme ich považovať za obrovské zavalité psy bez chvosta. Na Zemi dnes žije iba sedem druhov medveďov. Sú to medveď hnedý (Ursus arctos) — žijúci v západnej Európe ostrovčekovite už len v niektorých pohoriach. Súvislejšie je rozšírený v Karpatoch, na Balkáne, v severnej Európe, v Rusku, v Ázii a v Severnej Amerike; medveď baribal (Ursus americanus) — zo Severnej Ameriky, pre svoje sfarbenie nazývaný aj ako čierny medveď; medveď himalájsky (Selenarctos thibetanus) — z lesnatých oblastí strednej, východnej a južnej Ázie; medveď pyskatý (Melursus ursinus) — z Indie a Cejlónu; medveď malajský (Helarctos malayanus) — z pralesov Zadnej Indie a juhovýchodnej Ázie; medveď okuliarnatý (Tremarctos ornatus) — z Ánd a medveď biely (Thalarctos maritimus).

Medveď hnedý sa vyskytuje v siedmych zemepisných rasách. Najväčšie medvede hnedé možno vidieť na Aljaške a na niektorých priľahlých ostrovoch. Povestný je medveď Kodiak z rovnomenného ostrova, ktorý dorastie na dĺžku takmer 3 metre a jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 800 kg, vo výnimočných prípadoch až do 1200 kg. Na Slovensku žije medveď hnedý eurosibírsky, a to v počte okolo 600 jedincov. Oblasťami s výskytom medveďov sú takmer všetky hornaté oblasti západného, stredného a východného Slovenska so zachovalým a trvalým lesným porastom. Oblasti s najväčším výskytom sú pohoria stredného Slovenska, severné pohraničie a oblasť Slovenského raja. V Čechách a na Morave je už vyhubený. Sfarbenie srsti medveďa je dosť variabilné, od čiernohnedej až po žltohnedú, pričom mladé jedince mávajú pod hrdlom biely obojok. Hmotnosť kolíše od 150 do max. 400 kg. Medvedice majú relatívne menšiu a plochejšiu hlavu ako medvede a sú celkove menšie. Medveď je jedným z najväčších suchozemských dravcov.

Spôsob života

Medvede žijú samotársky, obývajú ihličnaté a zmiešané lesy v horských polohách, kde je dosť tichých a ťažko prístupných zákutí s bralami, vývratmi a inými úkrytmi, ale aj dosť vody a rúbanísk s lesnými plodmi. Medvede a medvedice sa schádzajú len v období párenia, od mája do júla. Medveď si hranicu svojho stanovišťa označuje pazúrmi na kmeňoch stromov a záhryzmi. Domovský okrsok medveďa je približne 30 – 70 km2. Oplodnenosť medvedíc trvá 6,5 – 9 mesiacov, ale zárodok sa vyvíja len 8 – 10 týždňov. Medvieďatá s hmotnosťou približne 0,5 kg samica rodí v zimnom brlohu v decembri — februári. Sú slepé päť týždňov. Cicajú asi 4 mesiace. Rastú rýchlo a s medvedicou, ktorá zvyčajne nemáva mláďatá každý rok, zostávajú 2–3 roky, takže potom máva pri sebe medvieďatá rozličného veku. Medvieďatá pohlavne dospievajú v 3. — 4. roku. Konečnú veľkosť dosahujú až ako desaťročné. Zimu prečkávajú medvede v nepravom zimnom spánku (75 – 120 dní, od napadnutia snehu do konca februára až marca), ktorý občas prerušujú. V zime trávia svoje tukové rezervy, zabezpečené už v jeseni. Brlohy si robia väčšinou na ťažko prístupných miestach v svahoch zarastaných hustými lesnými porastami, na vývratiskách s hustým podrastom. Výhraby si robia veľmi zriedka. Väčšinou vyhľadávajú skalné pukliny, jaskyne, staré štôlne. Niekedy spia pod vývratom stromu, kde si nanosia vetvy a raždie, čo vytvorí akoby šiator. V prípade, že nie sú dostatočne vykŕmené, túlajú sa niekedy ešte v decembri a keď ich prekvapí sneh, zaľahnú bez prípravy — kdekoľvek, aj v mladine. Tieto neskoro zaspávajúce medvede sú pre ľudí najviac nebezpečné.

Potrava

Medvede sa živia zmiešanou, rastlinnou aj živočíšnou potravou — sú to všežravce. Konzumujú zdochliny (najmä na jar), vyberajú hniezda včiel, čmeľov, ôs a mravcov, ale aj úle, napádajú na holiach ovce a mladý dobytok (najmä staršie mäsožravé jedince) a zmocňujú sa aj diviakov, menších cicavcov, rýb a inej zveri. Požierajú žalude, bukvice, ovos, jahody, maliny, čučoriedky, brusnice, hríby atď. Veľkou pochúťkou je med a larvy mravcov. Spotrebujú veľké kvantá potravy, aby prežili a zabezpečili potomstvo. V prípade nedostatku potravy medveď prejde desiatky kilometrov, niekedy sa takto dostane do kontaktu s ľuďmi. Medvede sa však vyhýbajú stretnutiu s ľuďmi, ak ich začujú na diaľku. Medvede sú prirodzenými likvidátormi odpadkov a tiel mŕtvych zvierat, veľmi ľahko si zapamätajú miesto, na ktorom našli nejaké odpadky alebo zvyšky jedla. 

Ďalšie vlastnosti

Medvede veľmi dobre počujú a taktiež majú veľmi dobrý čuch. V rovinatom teréne človeka zavetria na vzdialenosť vyše 5 kilometrov. Taktiež majú lepší zrak ako ľudia. Nehybné predmety však rozoznávajú iba na menšiu vzdialenosť. Pri pohľade na živého medveďa si môžeme overiť ako využíva zmyslové orgány. Pohyblivým ňufákom neprestajne vetrí na všetky strany. Aj pohyblivé malé uši bleskovo otáča smerom k prichádzajúcemu zvuku. Na zrak sa veľmi nespolieha. Medvede dokážu bežať dlho veľkou rýchlosťou, o 66% rýchlejšie ako najrýchlejší šprintér na svete, sú silné, pri prekonávaní prekážok dokážu otvoriť dvere, okná a okenice domov, jediným úderom tlapy vedia zabiť dospelý hovädzí dobytok. Sú tiež dobrými plavcami a lezcami. Majú kolísavú chôdzu, a to preto, lebo pohybujú súčasne obidvoma končatinami z tej istej strany. Málo vyvinuté svalstvo tváre nedovoľuje medveďovi takmer žiadnu mimiku. Jeho výraz sa nemení, a tak nevedno, či je zviera v dobrej nálade, alebo sa chystá na útok. Nie len preto patria medvede medzi najnebezpečnejšie a najprefíkanejšie šelmy. Medveď je chránený. 

Ako nakladať s odpadkami v medvedích teritóriách

• nenechávajte jedlo, odpadky, psie alebo mačacie granule voľne pri chate
• odpadky likvidujte v plastovom koši vo vnútri chaty • odpadky by mali byť likvidované najmenej dvakrát týždenne, aby sme zabránili vytváraniu hnilobných pachov v okolí chaty alebo obydlia
• ak je vo Vašej oblasti zabezpečený zber a odvoz odpadu, vykladajte odpadky najskôr hodinu alebo dve pred príchodom zberacieho auta
• v prípade, že odnášate odpadky na smetisko, umiestnite ho čo najďalej od Vášho obydlia. Likvidáciu odpadkov riešte ich zakopávaním do zeme
• kosti a časti tiel rýb či iných zvierat vytvárajú pri rozklade veľmi silné zapáchajúce plyny. Pred ich likvidáciou ich skladujte v chladničke

Piknik bez medvedej návštevy

• ak si pripravujete nejaké jedlo na pahrebe alebo opekaním, buďte ostražití. Ak sú medvede nablízku, môžu ich silné vône jedla prilákať
• grilovacie zariadenie udržujte v čistote a skladujte ho vo vnútri obydlia

Kempovanie v prírode, kde žijú medvede

Nakladanie s odpadkami

• odpadky by mali byť likvidované v uzavretých prenosných malých kontajneroch alebo plastových sáčkoch a pred likvidáciou umiestnené v aute
• ak nemáte inú možnosť, nájdite si dva stromy vzdialené od táboriska najmenej 200 metrov a vzdialené od seba cca 6 metrov. Odpadky zaveste medzi ne najmenej 4 metre nad zemou

Skladovanie jedla

• jedlo by malo byť uložené vo Vašom aute alebo zavesené medzi dvoma stromami rovnako ako odpadky. Jedlo umiestňujte na viaceré bezpečné miesta — neprídete o všetko, ak sa medveďovi podarí prekonať Vami nastraženú prekážku
• medveď je príliš veľký na to, aby preliezol cez dieru vo skale, alebo aby zdolal skalnú stenu. Diera užšia ako 20 a hlbšia ako 120 centimetrov je preňho neprekonateľná. Ak do tejto diery dáte jedlo, je chránené rovnako ako jedlo, ktoré umiestnite na jeden a pol metra vysoký balvan, skalu s hladkými a príkrymi stenami
• neskladujte jedlo alebo prenikavo voňajúce veci ako mydlá, oleje, parfémy, zubné pasty vo vnútri stanu
• aromatické konzervované jedlo ako tuniak a pod. spotrebujte ihneď po otvorení. Odpadky a obaly z jedla spáľte a nenechávajte špinavý riad
• medveď si vie poradiť aj so zavretými konzervami. Rovnako vie ťahať za šnúry a vie rozviazať jednoduché uzle

Varenie

• miesta, na ktorých varíte by mali byť vzdialené najmenej 50 metrov od miesta kempovania po vetre
• šaty, v ktorých varíte nepoužívajte pri vychádzkach do lesa a nenechávajte ich v stane, kde spíte

Výber kempovacieho miesta

• na táborenie si vyberajte miesto vzdialenejšie od vyšliapaných lesných chodníkov a brehov potokov a riek. Tieto miesta medvede radi navštevujú. Ak kempujete pri rieke, hukot vody zabráni medveďom, aby Vás začuli a vzdialili sa
• nekempujte pri rozsiahlych porastoch lesných plodín a iných zdrojoch medvedej potravy
• stan a miesto, na ktorom varíte, umiestnite tak, aby boli vzájomne viditeľné. Pri dobrej viditeľnosti skôr zaregistrujete medveďa, ako sa blíži k Vášmu stanu alebo miestu na varenie a môžete bezpečne uniknúť • dobre si prehliadnite miesto a okolie, na ktorom sa chystáte táboriť. Ak v okolí zaregistrujete známky pobytu medveďov, vyberte si iné miesto

Iné tipy

• je vhodné ohradiť kompostovaciu plochu, úle a vzácne ovocné porasty elektrickými ohradníkmi, komerčne vyrábanými. Drôty sa inštalujú vo viacerých radoch nad sebou. Napätie je do 20 000 V, ale prúd je malý, jednosmerný a prerušovaný
• v oblastiach s výskytom medveďov nelikvidujte zvyšky rýb, ovocia a živočíšnych produktov kompostovaním
• pri likvidovaní odpadkov používajte vápnenie, aby ste zredukovali vytváranie zapáchajúcich látok
• nenechávajte prezreté a hnilé ovocie na stromoch, oberajte ho každý deň. Hnijúce ovocie priťahuje medvede
• nebudujte v blízkosti Vášho obydlia kŕmidlá pre vtákov a zvieratá. Krmivo a trus priťahujú medvede
• cez noc zatvárajte svojich miláčikov do vnútra obydlia

Turistika v medvedích teritóriách

• pri prechádzaní územia s výskytom medveďov buďte ostražití. Môžete vyhľadávať známky medvedej prítomnosti ako stopy, výkaly, vytrhnuté stromčeky z koreňov, pováľané malinové porasty, stopy pazúrov na kmeňoch stromov, ktoré sú väčšinou rozmiestnené na dominantných ihličnatých stromoch, často na stromoch, ktoré predtým označil človek farbou, akoby chcel dať najavo, že v horách je pánom práve on. Medveď ich vytvára pazúrmi na predných labách alebo zubami. Označuje tak svoje teritóriá
• ak je Vás cítiť na diaľku, alebo vo Vašom okolí je uhynuté zviera, opustite toto teritórium
• robte hluk, ak prechádzate miestami, kde je malá viditeľnosť resp., kde sa môžete ocitnúť pred medveďom bez varovania. Rozprávajte si nahlas, spievajte si. Podľa Vášho hlasu Vás medveď zaregistruje. A ak Vás medveď počuje rozprávať, vyhne sa Vám
• držte si psov na vodítku a pod kontrolou. Psy môžu zacítiť medveďa, ale môžu taktiež začať na medvede útočiť, prípadne od neho odbehnú k pánovi a medveďa dovedú až k nemu. Bola by to nielen tragédia pre Vás ale predovšetkým pre Vášho psa
• vyvarujte sa používaniu silne voňajúcej kozmetiky a vlasových parfumovaných prípravkov pri návšteve zón, kde žijú medvede
• nikdy sa nepribližujte a nevchádzajte do medvedích brlohov, nenapodobujte medvedie zvuky a na medveďa nekričte — pokladá to za výzvu!!!
• ak plánujete niekoľko dní prechádzať národným parkom, alebo iným chráneným územím, kde žijú medvede, informujte sa o miestach výskytu medveďov na správe národného parku
• najväčšia pravdepodobnosť stretnutia sa s medveďom je ak idete oproti vetru. V takom prípade postupujte veľmi pomaly a stále sa zastavujte a pozorujte okolie
• treba si uvedomiť jedno. Problémy s medveďmi môžu byť menšie, ak sa vyhneme nevhodnému správaniu v prírode. No stáva sa, že medveď napadne človeka aj bez zjavných príčin, alebo tieto príčiny nedokážeme zistiť.

Ak stretnete medveďa

• neexistujú zaručené pravidlá správania sa pri stretnutí s medveďom, ale nasledujúce rady môžu byť užitočné
• zachovajte kľud a snažte sa správne odhadnúť situáciu
• ak zazriete medveďa, ktorý sa nespráva agresívne a nenachádza sa vo Vašej bezprostrednej blízkosti, otočte sa a pomaly odchádzajte v smere, odkiaľ ste prišli
• pozorujte konanie medveďa, ale vystríhajte sa priamemu kontaktu očí, nič po ňom nehádžte, ani len jedlo!!!
• nepokúšajte sa približovať k medveďovi alebo ho kŕmiť

Ak Vás medveď zaregistroval a nasleduje Vás

• nespúšťajte medveďa z dohľadu, ale vyhýbajte sa priamemu kontaktu z očí do očí
• ak Vás medveď zaregistroval a nasleduje Vás, ale udržiava si odstup, pokúste sa ho odohnať
• natiahnite ruky nad hlavu a snažte sa fyzicky urobiť čo najväčším. Rozprávajte na medveďa hlasným, hlbokým, hrubým hlasom
• ak ustupujete pohybujte sa pomaly, nikdy neutekajte, medveď je niekoľkokrát rýchlejší ako Vy
• ak Vás medveď stále prenasleduje, odhoďte nejakú svoju vec napr. plecniak ďaleko od seba, aby ste ho zmiatli a odpútali jeho pozornosť. Jedlo odhoďte len ako poslednú možnosť
• lezenie na strom tiež použite ako poslednú možnosť. Musíte vyliezť najmenej do výšky 4–5 metrov nad zemou
• ak Vás napadne medveď, ľahnite si na zem tvárou k zemi, schúľte sa do pozície, v ktorej si stehná tlačíte na hrudník, hlavu sa snažíte skryť medzi kolená, spojiť prsty na krku a chrániť si krk, pričom lakte si tlačíte ku kolenám. Táto pozícia Vám chráni krk, hlavu a iné životne dôležité orgány. Nehýbte sa dokiaľ medveď neopustí miesto, kde sa nachádzate. Pre svoju obranu vlastne nemôžete robiť viac, súboj s medveďom je pre človeka vopred prehratý

Návšteva

Úryvok zo zbierky “Trofej neznámeho strelca”, od Štefana Terena.

…Zmrákalo sa…

Čierňava nastávajúcej noci čoraz bezočivejšie nazízala do dolín a akosi naraz jej začalo zo všetkých strán pribúdať. Smreková hora sa v nej pomaly tratila a po chvíli v nej načisto zmizla.

A práve v tento čas sa vracal Juro Samovie zo svojej zvyčajnej obchôdzky. Dochodil k baraku pred kameňolomom.

— Ale ako ma v tej nohe zase štiepa? — pomyslel si, keď si uvedomil, že mu prechorená noha trocha ustala a že ho zasa pobolieva. V takom nečase sa mu lámka hlásievala častejšie. Viac popamäti ako podľa zraku podíde k známemu pnisku vedľa cesty a na chvíľu sa naň posadí. Zo dva razy si prejde rukou meravú nohu a ako sa na nočného vartáša patrí — načúva…

— Veru začína dobiedzať tá zima, — rozvažuje Juro len tak pre seba. Vyhrnie golier a zavŕta skrehnuté päste hlbšie do vartášskeho kožucha. Veď sa už pôjde zohriať, hen, do baraku.

— Ale — čo to bolo? — či sa mu to len marí?

Natiahne krk, baranicu posotí trocha dohora, aby lepšie počul, a nastavuje ucho smerom, odkiaľ sa mu zazdalo, že začul podozrivý šuchot.

Počuje špľachotanie a šum zurčiacej vody, a predsa sa mu nechce veriť, že by sa mýlil. Prižmúri oči, pritají dych a načúva, ako najlepšie vie.

— Už je to tak, — ubezpečuje sa po chvíli, keď nad potokom, teraz už zreteľne rozoznáva pomalé, ťažké kroky.

— Ale kohože takto zatmilo? Naši sú preč a z polesia som cez deň hore cestou nikoho nevidel, — splieta Juro v mysli otázky s odpoveďou. Opatrne, celkom potichučky vstane a načúva. Áno, teraz to počuť celkom dobre. Ktosi ide z doliny dole novou cestou.

— Ale prečo zastal? Čo nejde ďalej? — zmocní sa Jura odôvodnený nepokoj, keď kroky odrazu stíchnu. Nastavuje uši ani rys, aby mu nebodaj voľačo neušlo.

Ale zasa počuje iba jednotvárny zurkot bystriny.

— Člap, člap — člap — ozve sa však znezrady kdesi v potoku.

— Tak cez potok obchádzaš! A prečo? Tade sa chce dostať! — blysne hlavou opatrnému Jurovi.

— No, kamarát, nemáš ty už čisté myšlienky! — utvrdzuje sa v duchu svedomitý strážnik a nevdojak šmátra po remeni, na ktorom má zavesenú pištoľ.

— Len hybaj ďalej, veď ty okoštuješ, čo je chlap, ktorý vyrástol v horách! — posmeľuje sa už teraz celkom odhodlaný Juro, keď cíti v ruke studenú rukoväť zbrane, z ktorej v službe ešte nikdy nevystrelil.

— Člap — člap — člap — hop — a potom zasa kroky.

— Už je znova na ceste! — ustaľuje sa Juro.

A neznámy prichádza teraz po ceste z druhého konca. Ide čoraz bližšie. Kroky už počuť celkom poniže skladu.

— Ký zrádnik?! K dynamitu by sa chcel dostať? Alebo vie azda o dekách, čo sme ich ta včera uložili?

Jedna cez druhú letia už teraz Jurovi hlavou otázky plné opatrnosti a podozrenia. Aj sa mu vidí, že tam pri sklade sa proti tmavej oblohe práve čosi mihlo. Siaha do vrecka, hľadá baterku. Lež beda! Zostala v baraku. Darmo naťahuje hlavu, darmo vykrúca krk a ide si oči vyočiť. Tma ako vo vreci je hustá ani smola a ani na koniec nosa dobre nedovidíš. A podozrivé kroky sú čoraz bližšie a smelšie…

— Stoj! Kto si? — zreve konečne Juro a ozvena z Tomanovej mu to ešte raz zopakuje. Kroky v okamihu stíchnu, ale po chvíli ich už počuť nanovo. Ba Jurovi sa vidí, že vykročili ešte odvážnejšie.

— Stoj! Tristo hrmených! Kto si? — vykríkne ešte raz a strmšie, a pištoľ dvíha do smeru, odkiaľ to naň ide. A kroky len idú a idú…

Juro sa už rozhodol. Neznámy je už od neho len na pár krokov. Ešte ho nebodaj po hlave ovalí.

— Stoj, lebo strelím! — zakričí do tretice, vystrie ešte lepšie ruku dopredu a pritlačí ukazováčik.

Nocou zarachotí ostrý výstrel pištole. Raz a hneď za ním druhý. A kroky stále… Už mu je jedno. Vystrieľal celý zásobník. A neznámy ani slova. Jurovi sa zdalo, že počul čosi zamrmlať a vydýchnuť… Ale to stál už pri dverách svojej drevenej izbice. Popamäti chmatne kľučku a ako blesk šmykne do baraka. Pricapil za sebou dvere, rýchle založil na ne ťažkú závoru a čaká… Srdce mu búši, ruka sa trasie, na čelo vystupuje pot.

— Čo, ak ho zabil? Lež či za to môže? Čo bol zač, že sa neozval? A ak bol nebodaj nemý? — Jura sa zmocňujú nevypovedané výčitky a nepokoj. Započúva sa a vidí sa mu, že neznámy tam vonku ešte obchodí. Ba sa mu zdá, že za rohom zastal a čaká…

Juro už ráta s najhorším. Potme našmátra pri peci sekeru, a keď ju má v hrsti, cíti sa hneď za dvoch. Bude ako bude, poručí sa ďalšiemu osudu.

Čo je? Podivný návštevník si tuším vec rozmyslel. Zvonku sa ozve znova akýsi pohyb. Počuť, ako sa ťažké kroky vzďaľujú, odkiaľ prišli…

Potom nastane ticho.

Juro si vydýchol. Potichučky odškeril dvere, vystrčil hlavu do chladnej noci a dobrú chvíľu počúval. Ale vonku nebolo už po návšteve ani slychu.

Vedľa cesty monotónne hučí po doline bystrý potok a nad ním ako predtým šumí z nočnej čierňavy smreková hora…

— Veď sa to hádam ráno vysvetlí! — upokojuje sa napokon Juro, keď sa mu to v hlave pomaly trochu urovnáva. Pre istotu zabezpečí ešte za sebou dvere svojej drevenej izbice železnou závorou a ustaraný sa vyvalí na drevenú priču.

Aj sa vysvetlilo. Len čo svitlo, našiel ujček Samovie v snehovom poprašku pred barakom čudné stopy. Boli poukladané vždy dve a dve pekne za sebou. Vyzerali, akoby ich pootláčal do snehu bosonohý chlap. Pred širokým chodidlom bolo na každej po päsť prstov, len päta sa nápadne zužovala.

A keď mu to predpoludním ešte aj polesný Martin všetko potvrdil, Juro len krútil hlavou. Boli to stopy — medveďa samotára…

Mýty o medveďoch

• Mýtus 1 — ľudia prechádzajúci krajom kde žijú medvede sú napádaní

Medvede napádajú ľudí zriedka, väčšina medveďov odíde v obave pred ľudskou prítomnosťou.

• Mýtus 2 — medvedia matka napádá ľudí, aby ochránila svoje mláďatá

Medvedica čierneho medveďa (žije v Severnej Amerike) zriedka napadá ľudí, zväčša sa Vás snaží varovať a zastrašiť, aby ste ušli alebo ujde sama. Medvedice hnedé sú agresívnejšie. V každom prípade, pri stretnutí sa s mláďatami treba radšej opustiť miesto, kde sa nachádzate a nepokúšať sa pozorovať medvieďatá, matka je stále nablízku.

• Mýtus 3 — keď sa medveď postaví na zadné, pripravuje sa na útok

Keď sa medveď postaví na zadné, robí tak len preto, aby chytil svoju korisť vo výške, alebo aby lepšie videl objekt, resp. aby lepšie videl na Vás. Medveď útočí zriedka a len ak stojí na všetkých štyroch nohách. Avšak signálmi pre Váš urýchlený odchod sú pohľady medveďa do strán.

• Mýtus 4 — medvede, ktoré prichádzajú do dedín, rekreačných oblastí, chát alebo komunít sú nebezpečné — je nevyhnutné ich zabiť

Je takmer nepravdepodobné určiť, kadiaľ ktorý medveď bude prechádzať. Takže je málo pravdepodobné, že ak stretnete medveďa pred chatou, tak účelovo prišiel za Vami. Pravidelní vyberači smetiakov horských chát však boli naučení neporiadnymi ľuďmi, že v okolí chát môžu nájsť jedlo. Ak odstránite neporiadok, resp. odpadky a zvyšky jedla z okolia chát, medvede nebudú prichádzať k turistickým chatám. Každá turistická chata by mala mať vyriešený systém likvidácie odpadov a nedráždiť medvede, ktoré sa tak môžu stať pravidelnými návštevníkmi turistických chát.

Použité zdroje a literatúra

1. Základy poľovníctva, Ľ. Bancík a kolektív, 1978, Príroda — Bratislava
2. leták organizácie Sloboda zvierat: Medvede a ľudia
3. Umění přežít, H. Kruse, 1994, Magnet-Press — Praha
4. Trofej neznámeho strelca, Štefan Teren, 1983, Príroda — Bratislava
5. Pestrá príroda, kolektív autorov, 1983, Mladé letá — Bratislava
6. časopis Tatry č. 1/1998 — „Potrebujú svoj priestor“ str. 8–9
7. časopis Tatry č. 5/1998 — „Medvedie značky“ str. 7
8. časopis Tatry č. 3/2000 — „Ohrozuje medveď chodníky?“ str. 10–11

grafika medvedej hlavy — galéria programu Corel Draw

fotografie — Corel Draw, zdroj (9), časopis Tatry č. 5/1997 — farebná príloha (J.Kováč a I.Mihál)

časopis Tatry Tatry 

Sloboda zvierat

Sološnícka 10,

841 04 Bratislava

tel./fax: +421-2-6542 1961