Flóra

Rastlinstvo je oveľa pestrejšie v záp. časti, ako vo východnej. Súvisí to predovšetkým s geologickým podkladom, ale aj s výškovou zonálnosťou a určitou regionálnou členitosťou. Do istej miery je rastlinstvo odlišné na severnej, chladnejšiej, a na južnej, teplejšej strane. Rastlinstvo podľa geologického podkladu členíme na nevápenné, tj. kyslý podklad (žula, rula, kremenec, pieskovce), alebo vápenné, tj. bazický podklad (vápence, dolomity) a zvláštnu skupinu tvorí rastlinstvo na kyslom podklade melafýrovom a na podklade neutrálnom, tj. vodou silne vymývanom. Podľa výškové zonálnosti je rastlinstvo usporiadané do vegetačných pásem (zón): podhorské, podlesné, submontánne pásmo; lesné, montánne pásmo 500-1550m na južnej a 400-1450m na severnej strane pohoria (jeho horná hranica klesá od východu na západ); kosodrevinové, subalpínske pásmo medzi 1550-1800, resp. 1450-1760m; najvyššie hôlne, alpínske pásmo siahajúce až na najvyššie štíty a hrebene. Rastlinstvo predstavuje v Nízkych Tatrách súbor svojráznych spoločenstiev Západných Karpát. Vyznačuje sa výskytom početných endemických druhov Karpát (len v západnej časti pohoria rastú napr. soldanelka karpatská, kostrava tatranská a pestrá, ostrevka tatranská, kropenáč alpínsky, lomikameň karpatský, klinček lesklý, stračia nôžka tatranská, zubačka žľaznatá, len na žule pod Ďumbierom žerušničník nebadaný), ale aj značným zastúpením vysokohorských (alpínskych) druhov. Do východnej časti pohoria nezasahujú napr.: plavúnik alpínsky, nevädzovka alpínska, veronika bezlistá, kríčkovitá i alpínska, ľaľujka neskorá, silenka bezbyľová, prvosienka najmenšia, kuklica plazivá, kôprovníček bezobalový, bartsia alpínska, horec ľadový, štiavnik dvojbliznový, lomikameň jastrabníkolistý, protistojnolistý i pižmový, pochybok mliečny i nízky, dryádka osemlístková. Väčšie zastúpenie teplomilných druhov nachádzame vo východnej časti pohoria.  Najväčšiu časť NT pokrývajú lesy, vo východnej časti prevažne smrekové a v západnej najmä zmiešané. Kosodrevina vystupuje až do nadm. výšky okolo 1800 mnm #1. Nízke Tatry sú najlesnatejším pohorím na Slovensku. Brehy potokov sprevádzajú charakteristické zárasty deväťsilov, miestami s pakostom hnedavočerveným, škardou močiarnou, túžobníkom brestovým i prilbicou tuhou, na širších alúviách tiež vysokobylinné spoločenstvá s pichliačom potočným i zelinovým, v ktorých rastie i žltohlav najvyšší (tj. európsky). Z drevín sa uplatňujú jelša lepkavá i sivá, menej smrek, častejšie vŕby.

Vysvetlivky

1.  Súvislé porasty sú pod Ďumbierom, Chopkom, na Krakovej, Ráztockej, Ondrejskej holi, pod Veľkou Chochuľou, na Veľkom a Malom Gápli, Pálenici, Lajštrochu, Salatíne, Homôlce, Veľkej Vápenici, Orlovej, Kráľovej a Prednej holi.